Predstavte si, ako vedie svojich podriadených veliaci dôstojník námorníctva. Pri plánovaní operácie vníma všetky názory mladých dôstojníkov rovnocenne, a dokonca ich povzbudzuje, aby prispeli svojimi inovatívnymi nápadmi. Avšak pokiaľ je na misii, kde je potrebný jeden rozhodujúci hlas, preberá zodpovednosť a stáva sa im autoritou. Neskôr počas diskusie si znova postoje podriadených rád vypočuje. A kvôli tomu sú podriadení motivovaní a usilovnejší.
Margaret Tatcher, známa tiež ako Železná lady, raz povedala: „Byť vodcom je ako byť dámou. Ak musíte hovoriť, že ňou ste, tak ňou nie ste.“ Pravý líder nemá potrebu poukazovať na svoje silné stránky. Hovoria za neho samotné výsledky, ktoré sú viditeľné.
Ľudia si však často kladú otázku, načo je takáto pokora dobrá. A najmä keď sa stretávame s ľuďmi na vyšších pozíciách, veľmi často môžeme vidieť, že ich zďaleka obchádza.
„Lídri, ktorí preukazujú skutočnú pokoru,“ hovorí autorka Ashley Merryman, „nemajú potrebu ukazovať na svoje silné a slabé stránky a vnímajú ich v kontexte väčšieho celku.“ Pokorný človek si teda uvedomuje, že je súčasťou niečoho oveľa väčšieho. Uznávajúc avšak neupozorňujúc na svoje schopnosti, pokorní lídri sa snažia zistiť, ako môžu do tohto celku pozitívne prispieť a snažia sa predovšetkým rozpoznávať svoje nedostatky.
Autori Owens a Hekman uskutočnili štúdiu, v rámci ktorej skúmali pokorný spôsob vedenia ľudí na rôznych pracoviskách – od vojenských zariadení, cez rôzne výrobné organizácie až po ministerstvá. Došli k záveru, že charakteristickým znakom pokorného lídra je ochota priznať si svoje chyby.
Pokorný líder, oslabená autorita?
Motivovaný túžbou zlepšovať, prehodnocovať a aktualizovať plány, požadovať zásah od podriadených a povzbudzovať ich, aby boli schopní prevziať vlastnú iniciatívu - taký by mal byť správny líder. „Pokora neoslabuje autoritu lídrov, ale dáva im väčšiu flexibilitu vo využívaní ich moci,“ hovorí Merryman.
Vytráca sa pokora, keď máte v rukách moc?
Existujú lídri, ktorí nie sú pokorní, pretože si uvedomujú, že sa nachádzajú na pozícii, ktorá im dáva istotu. Majú tendenciu tvrdiť, že poznajú odpovede na všetky otázky, a že vždy presne vedia, čo majú robiť. Ignorujú informácie, ktoré by mohli spôsobiť, že bude potrebné zmeniť stratégiu, ktorú vymysleli. Sústreďujú sa na svoju silu a odstraňujú iných, ktorí by sa pre nich mohli stať hrozbou.
Čo to môže znamenať pre vedúcich organizácií?
Je pravda, že v ťažkých časoch ľudia potrebujú vodcu, ktorý je presvedčený o svojej neochvejnej záruke schopností. Pravdepodobne vodca, ktorý nie je až tak pokorný, ponúka určitý komfort a inšpiráciu.
Predstavte si ale, že líder rozdelí svoju moc tým, že zníži nerovnosť medzi sebou a svojimi zamestnancami. Predstavte si lídra, ktorý umožní zamestnancom viesť a inovovať. Skromní vodcovia majú menší obrat, ale vyššiu spokojnosť zamestnancov a zlepšujú celkový výkon spoločnosti.
V niektorých štúdiách sa môžeme dočítať, že pokorní vodcovia sú čestnejší počas rokovaní a menej pravdepodobne sa budú snažiť sabotovať pracovné prostredie.
Či už pokora alebo arogancia – svoj preferovaný štýl si môžete vybrať sami. Majte však na pamäti, že obe sú nákazlivé. Ak lídri konajú arogantne, odmietajú sa učiť a neprijímajú alternatívne návrhy od svojich podriadených, ich zamestnanci budú vyzerať rovnako. Naopak, ak sú lídri pokorní a sústredia sa na rast, tak aj zamestnanci majú tendenciu byť takými.
Autor: Simona Kocholová
Zdroje: https://scienceblog.cut-e.com/power-humility-leaders/
