Anketa Lektor Roka tento rok pridala novú kategóriu. A tak okrem Lektora Roka a Vzdelávacieho firemného programu môžete nominovať aj kouča. Ako sa tieto kategórie od seba líšia a čo minulý rok očarilo porotu? Spýtali sme sa člena realizačného tímu komisie ankety, Romana Kurnického.
1. Anketa Lektor Roka vyhlásila tento rok 3 kategórie: Lektor Roka, Kouč Roka a Soft-skills vzdelávací/firemný rozvojový program. Prečo ste vybrali práve tieto kategórie? Odrážajú nejako súčasný stav HR sveta?
Roman: V prvom ročníku sme sa chceli zamerať na osobnosti s veľkým „O“, pretože v zmysle technológií prevládal všeobecný názor, že e-learning a iné metodiky či technológie budú dôležitejšie a stanú sa komunikačnými kanálmi, ktoré budú nahrádzať ľudí. Preto sme zvolili kategóriu Lektor Roka a nazvali tak aj celú anketu. Keďže lektori realizujú rôzne programy, vznikla aj druhá kategória Soft-skills vzdelávací/firemný rozvojový program, aby sa mohli firmy vzájomne cez program inšpirovať. V druhom ročníku sme otvorili aj tretiu kategóriu, pretože vnímame veľký rozdiel pri tréningu či školení, kde lektor skôr ovplyvňuje ľudí, vťahuje a motivuje ich, kým pri koučingu je to viac o sprevádzaní. Vzťah medzi koučom a koučovaným je úplne iný, a teda aj „kontrakt“, respektíve formy interakcie, ktoré medzi nimi vznikajú. V biznis koučingu používa kouč úplne iné nástroje, iný prístup a preto sa nám žiadalo oddeliť túto kategóriu samostatne, a to na základe odborného pohľadu komisie aj nominácií koučov od ľudí.
2. Aké sú kritériá jednotlivých kategórií? Kto sa do nich môže prihlásiť? Môžeš vysvetliť rozdiel medzi kategóriou Kouč Roka a Lektor Roka?
Roman: V prvom rade sme sa zamerali na soft skills a biznis prostredie, pretože je veľa lektorov a koučov, ktorí sa venujú life koučingu alebo rozvoju iných zručností a vedomostí v úplne inom kontexte ako je biznis sféra. Prihlásiť sa môže ktokoľvek pôsobiaci na území SR. Pri každej kategórii zohľadňujeme špecifické kritériá. Pri lektorovi napríklad inovatívnosť, prácu na sebe samom alebo prínos pre odbornú obec. Pri koučovi zase hodnotíme princípy „koučovacieho vzťahu“ a prístupu, napríklad ako dokáže vytvoriť vzťah dôvery a intimity alebo viesť človeka k sebareflexii.
3. Je možné byť súbežne vo viacerých kategóriách?
Roman: Áno, niektorí lektori sú reálne aj koučmi a naopak, takže im nič nebráni v nominácii do oboch kategórií.
4. Môžeš nám povedať viac o špeciálnom ocenení Young Talent?
Roman: Ocenenie vzniklo spontánne počas prvého ročníka ankety. Uvedomili sme si, že niektorí ľudia pôsobia na trhu vzdelávania 20 či 30 rokov, iní zase len krátko a napriek tomu už majú dobre rozvinuté zručnosti a pozitívny postoj. Ich množstvo skúseností a zručností je neporovnateľné. Mladé talenty nás niečím oslovili vzhľadom na krátkosť svojho pôsobenia v oblasti vzdelávania. Preto sa komisia rozhodla túto skupinu nominovaných hodnotiť samostatne ako Young Talent a tento rok sme zadefinovali maximálny vek nominovaných do 30 rokov.
5. Ktorá kategória sa najťažšie vyhodnocuje a prečo?
Roman: Najťažšie sa vyhodnocuje určite kouč, pretože hodnotíme jeho veľmi intímny vzťah s koučovaným. Veľa sa toho odohráva v zmysle interaktivity medzi nimi dvoma. Niektoré schopnosti je možné ťažšie navnímať. Do hodnotenia sme preto pridali prvok VidAssess, kedy chce komisia koučov vnímať ešte pred stretnutím nielen z informácií, ktoré má k dispozícii. Je to o jedinečnosti, kde prínos vyhodnocuje jednotlivec. Môžeme polemizovať o kritériách. V každom prípade trh, klienti a „sponzori koučingu“ v biznis prostredí si vyberajú koučov na základe mnohých kritérií. Forma vzťahu, intenzita aj výsledok je úplne iný. Navyše kouč nemôže mať za rok desiatky či stovky klientov, lebo je to technicky nemožné. Lektor môže odškoliť a ovplyvniť aj 800 ľudí ročne. Kouč túto šancu nemá. To znižuje aj potenciálny počet ľudí, ktorí by ho mohli nominovať.
6. Z vašej skúsenosti: aký podiel firiem na Slovensku má vzdelávací/rozvojový program pre zamestnancov? Aké firmy to väčšinou sú?
Roman: Do ankety sa prihlasujú firmy, ktoré majú pocit, že ich program je niečím jedinečný. Majú vlastné oddelenie „vzdelávačov“, ktorí vedia takýto systematický program pripraviť. Sú to zväčša medzinárodné firmy a spoločnosti s väčším počtom zamestnancov, rádovo niekoľko stoviek. Samozrejme, prihlásiť sa môžu aj firmy menšie.
Podľa mňa by každá firma mala mať systematizovaný systém vzdelávania ľudí. Týka sa to aj malých firiem o desiatich zamestnancoch. Všetky firmy totiž pôsobia na jednotnom trhu a ten sa mení rovnako pre všetkých. Veľké firmy však majú na túto položku vyčlenený budget a ľudí, ktorí sa tomu venujú. Menšie firmy nevedia, ako na to alebo naozaj nemajú toľko možností. Mylne si myslia, že je to drahé. Nemusí to byť vždy formalizovaný externý tréning. Tréning nie je luxus, ale nevyhnutnosť, pretože firma sa dokáže posúvať vpred jedine prostredníctvom ľudí.
7. Aký dopad má výhra v jednotlivých kategóriách ankety Lektor Roka na ocenených?
Roman: Ľudia s nimi začnú zdieľať skúsenosti alebo majú záujem o ich vzdelávací program, inšpirujú sa nimi. Minuloročný víťaz v kategórii Vzdelávací program dnes ovplyvňuje trh. Začnú si vás pozývať ako spíkrov na rôzne eventy. Vaša popularita v rámci komunity istým spôsobom vzrastie. Víťazka kategórie Lektor roka sa stala tvárou vzdelávania. Vďaka svojím aktivitám sa stala trendsetterom vo vzdelávaní znevýhodnených skupín a v prepojení sociálnej oblasti s biznisovou.
8. Aká je ďalšia motivácia (okrem výhry) nominovať kouča/lektora/program? Prečo by si tento krok odporučil?
Roman: Anketou sme sledovali dve hlavné veci. Prvou bolo spájať komunitu, teda ľudí, ktorí sa pohybujú v oblasti vzdelávania na slovenskom trhu, pretože ten je pomerne roztrieštený. Druhou motiváciou je inšpirácia. Víťazi vedia inšpirovať lektorov, koučov alebo ostatné firmy k tomu, aby realizovali podobné vzdelávacie programy a vedeli, kam sa posúvať ako ľudia a odborníci. To je podľa mňa dostatočná motivácia.
9. Spomenieš si ešte na ocenených z minulého roku? Kto vyhral jednotlivé kategórie a čím očaril porotu?
Roman: Okrem klasického korporátneho vzdelávania oslovili ľudia, ktorí chcú ponúkať vzdelávanie s presahom na hodnotové témy, ktoré nevychádzajú zo zručností, ale smerujú skôr k ovplyvneniu postoja. Ocenení z minulého roka nekopírujú len existujúce tréningy, ale sami vytvárajú nejaké rozvojové programy na základe svojich skúseností. Komisia ocenila napríklad metódy, ktoré si uvedomujú rôznorodosť medzi ľuďmi alebo sa zaoberajú tým, ako ovplyvňovať mládež a deti voči extrémizmu, ktorý je v spoločnosti citeľný. Hoci sme v biznis prostredí, pred komisiou nie je komerčný aspekt tak dôležitý, teda tréning, ktorý si lektor na konci vyfakturuje, ale skôr jeho vplyv na účastníkov, okolie a komunitu presahujúci komerčný vzťah.
