Emocionálna inteligencia: Ako je to s ňou na pracovisku?

2018-10-08 11:37:00

"Naše emócie majú vlastný rozum, ktorý vie držať naše pohľady celkom nezávislé od rozumu racionálneho." – Daniel Goleman

Každý z nás je iný. Máme rozličné názory, postoje, potreby, emócie. Našu úspešnosť v zamestnaní preto nezaručujú len odborné znalosti a vysoké IQ, ale taktiež schopnosť zvládať svoje emócie a správanie.

Keď sa vrátime o pár rokov dozadu, môžeme si spomenúť, že na ľudské emócie nebol kladený veľký dôraz a boli podstatne zanedbávané. Dnes im však pripisujeme stále väčšiu hodnotu. Aktuálny záujem, či už laickej alebo odbornej verejnosti, o emocionálnu inteligenciu (EQ) vychádza už zo samotného označenia „inteligencia“, ktoré je do istej miery marketingovo lákavé. Tento pojem však nie tak úplne zodpovedá tomu, čo sa pod slovným spojením emocionálna inteligencia skrýva.

Pravdepodobne všetci  vieme definovať, čo je to inteligencia. Možno nie každý zo seba dokáže v sekunde vysypať odbornú definíciu, avšak určite by sa všetci zhodli na tom, že sa jedná o predpoklad k dosiahnutiu určitých výkonov týkajúcich sa nášho rozumu a logiky. Menej ľudí vie, čo si predstaviť pod pojmom emocionálna inteligencia (EQ). Práve tá sa však za posledné roky stala veľmi diskutovanou témou, ktorá sa rozvíja vo svete podnikania či psychológie, a dokonca sa  stala súčasťou jazyka laikov. Čo to teda EQ je? Svojim spôsobom sa jedná o schopnosti sledovať svoje pocity a emócie a vedieť sa vžiť do emócií iných.

 

autor: Simona Kocholová

 

EQ2

 

V dnešnom článku si v krátkosti priblížime, ako je to s emocionálnou inteligenciou v prostredí, v ktorom každý človek v produktívnom veku trávi významnú časť každého týždňa – a teda v práci.

 

EMÓCIE V PRÁCI

Oke Brandt skúmal vlastnosti osobnosti v kontexte práce, ktoré buď súvisia alebo naopak nesúvisia s emocionálnou inteligenciou. Prišiel na vskutku zaujímavé výsledky. Tak ako aj očakával, ľudia, ktorí mali vysoké EQ, boli menej náchylní k psychopatiimachiavellizmu. Machiavellizmus predstavuje tendenciu človeka k cynizmu a dominancii, zatiaľ čo psychopatia zahŕňa nízky stupeň empatie, čo je v rozpore so schopnosťou vcítiť sa do druhých. Ľudia s vysokým EQ boli naopak schopní ovládať svoje emócie, nemali tendenciu podliehať impulzívnemu správaniu a namiesto poloprázdneho pohára videli pohár poloplný. 

Zaujímavosťou a do určitej miery aj prekvapením je nájdený silný vzťah medzi narcizmom a EQ. Narcisti majú vyššie sebavedomie ako ostatní, sú socializujúci sa a asertívni, čo sa v súčasnej spoločnosti označuje za veľmi prínosné.

 

VYSOKÉ EQ, DOBRÝ LÍDER?

Pýtate sa, prečo spomíname práve machiavellizmus, psychopatiu a narcizmus? Alebo na základe čoho označujeme niektoré výsledky výskumu ako očakávateľné a iné ako prekvapujúce? Brandt totiž vychádzal z pojmu, ktorý tieto tri vlastnosti spája, a tým je temná trojica (Dark Triad).  Manažéri dosahujúci vysoké skóre v temnej trojici zvyčajne strácajú reálny pohľad na vec, sú tvrdohlaví a vzhľadom na ich agresívnu a sociálne neprijateľnú povahu nie sú schopní prijať spätnú väzbu, ani ju neposkytujú.  

Z výskumu vyplýva, že napriek tomu, že sa na výšku nášho IQ  kladie neustále veľký dôraz, emocionálna inteligencia taktiež patrí medzi dôležité aspekty a je potrebné sústrediť sa na jej rozvoj. Našťastie sa nábor manažérov na základe EQ stáva stále dôležitejším, napriek tomu, že nájsť človeka, ktorý vie porozumieť podriadeným a ovplyvniť ich emócie a nálady v pozitívnom zmysle je pomerne náročné. Kladenie dôrazu na emócie lídrov je však nevyhnutnosťou a mali by sa stavať na rovnaký stupeň, ak by dokonca nemali byť uprednostňované, pred samotným intelektom.

 

Autor: Simona Kocholová

Zdroje: https://scienceblog.cut-e.com/trait-emotional-intelligence-workplace/

http://scienceblog.cut-e.com/the-dark-triad-of-personality/